Prípravná škôlka
Naša prípravná škôlka
Tento školský rok máme prvých celoročných absolventov prípravnej škôlky. Ak by som mala zhodnotiť, čo nám prípravná škôlka priniesla, je toho naozaj dosť.
Hlavným cieľom bola podpora komunikácie, rozvíjanie sociálnych zručností a zaradenie sa do režimu triedy.
Samozrejme, na všetkých oblastiach ešte potrebujeme pracovať, ale napriek tomu si myslím, že sme urobili obrovský pokrok.
Na konci školského roka si každé z detí dokázalo odkomunikovať , čo bolo pre neho dôležité - či už slovne, prostredníctvom gesta alebo obrázku, ale vždy sme sa dohodli. Bolo radosť sledovať, ako sa s obrázkami postupne objavujú aj náznaky slov a u niektorých detí následne aj celé slová alebo dokonca aj vety. S nadšením sme pozorovali, ako sa dieťa, ktoré nechce žiadny obrázok ani vidieť mení na dieťa, ktoré postupne obrázky vyhľadáva, keďže zistilo, že nie sú pre neho prekážkou ale naopak, pomáhajú mu pochopiť čo sa bude diať.
Ďalším zázrakom bolo, že každé dieťa na konci školského roka dokázalo nielen odpovedať na otázku “Ako sa voláš?“, ale vedelo aj pomenovať svojich kamarátov. Každý deň v škôlke sme si totiž opakovali kto prišiel a kto neprišiel do škôlky.
Bolo naozaj radosť sledovať, ako si deti začínajú všímať jeden druhého a opakovať po sebe dobré, ale samozrejme niekedy aj menej dobré veci. Rovnako sme boli nadšené aj pri vnímaní ich spolupráce pri jednotlivých hrách. Stal sa z nich tím, v ktorom si každé dieťa všímalo tých ostatných a všetci vzájomne spolupracovali. Naučili sa počkať, kým prídu na rad a všímať si aj potreby iných. Naučili sa, že „nie sú stredom vesmíru“. Naučili sa poprosiť, ak niečo chcú a naopak dať, ak si niekto prosí. Neverili by ste, ale slovíčko alebo gesto „prosím“ a „daj“ majú zázračnú moc.
Počas prvých dní sme deťom vychádzali v ústrety a prispôsobovali sa tomu, čo práve chceli robiť – či to bola hra alebo jedenie, maľovanie, hra na hudobných nástrojoch alebo preliezanie. Výber bol na nich. Postupne sa však deti naučili sledovať a rešpektovať režim, ktorý sme vytvorili a mali ho vyskladaný na tabuľke vo forme obrázkov. Boli tam všetky potrebné činnosti – obľúbené, ale aj neobľúbené. Deti sa naučili, že je potrebné robiť ich v určitom poradí, že na všetko príde čas a, že niekedy musíme robiť aj to, čo sa nám práve nechce, ale je to pre nás dôležité J
Samozrejme, boli aj ťažké chvíle a ešte aj budú, veci nie sú vyriešené raz a navždy a stále nás niečo zaskočí. Napriek tomu však ideme dopredu a prijímame všetky nové výzvy, ktoré nás aj deti čakajú. Verím, že výzvy sú tu preto, aby sme sa zase posunuli ďalej tým, že nájdeme spôsob ako ich zdolať.
Mgr. Mária Antolíková