Prijatie
pre každú
rodinu
Kto vezme Samka do škôlky?
Keď sme po pol hodine šoférovania vystúpili z auta, privítali nás príjemní rodičia päťročného Samka. V dome vzdialenom 40 km od Košíc nás čakala voňavá káva a človek by vôbec nepovedal, že títo milí domáci riešia takmer neriešiteľné problémy.
Samko je „odpojený“ autistický chlapec, ktorého čakal nástup do škôlky. Ale akej? V dedine, kde rodina býva, škôlka síce funguje, no ako väčšina materských škôl určite aj táto bude mať obavu chlapca do triedy prijať. Keď chlapca bližšie spoznávame, rozumieme možným obavám riaditeľa. Dieťa nekomunikuje, nikdy sa s ním nepracovalo, nerozumie pokynom...
Rodina pred časom vyhľadala službu včasnej intervencie, no centrum, ktoré ako prvé oslovili im podporu odmietlo. Jeho zamestnanci si na autistické dieťa netrúfali. Nemali dosť skúseností ani poznatkov...
Keď mal Samko 5 rokov oslovili rodičia našu spolupracujúcu poradňu SŠCPP a tá zase nás. No začať pracovať s dieťaťom a jeho rodinou v tak vysokom veku už žiaľ neprináša želané výsledky.
Rodičov sa teda snažíme inštruovať v tom, čo mohli mať už dávno zvládnuté. Učíme ich napájať sa na ich dieťa, pútať jeho pozornosť, aby na nich reagoval, vnímať a viac rozumieť jeho potrebám. A popritom spoločne s nimi riešime tému „škôlka“.
Ideálne by bolo, ak by mohlo dieťa chodiť do špeciálnej škôlky do Košíc. No ak by ho tam aj prijali, kto ho tam bude nosiť? Ocko totiž pracuje priamo v dedine a je rád, že prácu má. Mamka bola doteraz s dieťaťom doma, nešoféruje a synčeka by do 40 km vzdialenej škôlky voziť nemohla. Akoby to nestačilo, dieťa má špeciálnu diétu, ktorú mu žiadna škôlka neposkytne. Čo s tým?
Centrum včasnej intervencie Košice, n.o. silno vníma problémy s umiestnením našich malých klientov do materských škôl. Už viacero rokov sa snažíme posunúť v riešení tejto problematiky.
Už roky sa hovorí o inklúzii, no realita je taká, že samotné škôlky ešte nie sú dostatočne nastavené na prijatie zdravotne znevýhodneného dieťaťa. Aké je teda riešenie?
Od januára 2023 sme otvorili prípravnú škôlku.
Mala by pomôcť detičkám so zdravotným znevýhodnením naučiť sa akceptovať iné deti, pokyny pani učiteliek, fungovať bez rodičov a nabrať zručnosti potrebné v materských školách. To všetko preto, aby mali väčšiu šancu byť raz prijaté do škôlky v súlade s vlastnými schopnosťami – do bežnej či špeciálnej...
Ale stačí to? Projekt je kapacitne obmedzený a je určený ideálne pre deti hlavne v predškôlkárskom veku, čo Samko aj keby býval v Košiciach nespĺňa. Ako zabezpečiť, aby detí, ktoré nedostanú podporu včas bolo čo najmenej?
To, že sa dieťa v ranom veku nevyvíja správne môže zistiť rodič alebo pediater dieťaťa. Ak má rodič podozrenie, že niečo nie je v poriadku, mal by to oznámiť pediatrovi a požiadať o skríning dieťaťa. Ten následne potvrdí alebo vyvráti podozrenie rodiča, že by mohlo ísť o autizmus.
Robiť skríning ale vo veku 3+ je pre následnú efektívnu prácu s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením dosť neskoro. Navyše v súčasnosti robí skríning len málo pediatrov. Preto sme v rámci nášho projektu Prvé (k)roky začali s návštevami pediatrov. Nadväzujeme s nimi spoluprácu a hovoríme o potrebe včasného skríningu u detí s rizikovým vývinom, o potrebe podpory prvých rokov v živote dieťaťa...
Päťročný Samko býva 40 kilometrov od najbližšej špeciálnej škôlky a rodičia nemajú možnosť ho tam nosiť. Ako to s ním nakoniec dopadlo?
Vedenie spádovej materskej školy v mieste bydliska sa rozhodlo, že Samka do škôlky prijme. Síce iba na skúšku - na hodinu denne, no aspoň niečo. A ako sa to bude ďalej vyvíjať?
Vedenie škôlky v spolupráci s rodičmi začne rozumieť špecifickým potrebám dieťaťa, zvládne ho zapojiť do kolektívu a čiastočne aj do vzdelávania a dĺžka pobytu v škôlke sa predĺži. Ideálny (takmer nereálny) prípad. Alebo škôlka zhodnotí, že toto dieťa do bežnej škôlky nepatrí. Toto sa deje bežne. A boli by sme opäť na začiatku cesty...
