Prijatie
pre každú
rodinu
PRÍPRAVNÁ ŠKÔLKA - "To zvládneš" (príbeh)
Odlúčenie od rodičov deti zvládajú ťažko aj v bežnej škôlke. O koľko ťažšie to majú naši malí predškôlkari so zdravotným znevýhodnením... 
V prípravnej škôlke pomáhame deťom zvládnuť čas bez rodičov pomocou fotiek a obrázkov. Niektoré z nich už nepotrebujú pomoc s čakaním na mamku, iné ešte áno.
Náš chlapček – volajme ho Vladko – potreboval mať mamku pri sebe neustále. No aby sa aj on postupne učil byť bez nej sám, dohodli sme sa s mamkou, že občas vyjde z triedy, aby si Vladko zvykal. Pre chlapca sme mali predpripravené fotky, čiže keď sa už Vladko dožadoval mamky, ukázali sme mu ich a povedali: „Ešte urobíme toto, toto, toto a príde mamka. No v deň „D“ to nezafungovalo. Dieťa začalo plakať a naše slová, pri ktorých sme si pomáhali fotkami nezaberali. Ukazovali sme mu fotku záchodíka, za ním fotku mamky a dookola vysvetľovali, že mamka išla na toaletu a príde.
Vtom sme si všimli, že spolužiak „Janko“ podišiel ku vlastnej pomôcke, kde mal suchým zipsom prilepenú fotku svojej mamky, odlepil ju a ukazoval Vladkovi. Mával ňou a akoby kričal: „To zvládneš, to zvládneš, však aj moja mamka príde, neboj sa!“
Nepotreboval slová (ktoré ani použiť nevedel), aby sme porozumeli, čo chcel Vladkovi povedať a ako mu chcel pomôcť. Janko pochopil, že sa Vladkovi deje niečo podobné, ako jemu, keď sám trpí a čaká na vlastnú mamku... 
V prípravnej škôlke učíme deti byť v prítomnosti iných detí. Spolu s nimi alebo popri nich zvládať bežné aktivity v škôlkarskom prostredí. Očakávame, že deti sa budú učiť novým veciam, zručnostiam. No to, že Janko pochopí situáciu a bude sa snažiť spolužiakovi pomôcť – že dokáže byť inému dieťaťu oporou, to asi nikto z nás nečakal.
Sme nadšené z našej práce v prípravnej škôlke. Sme nadšené z toho, čo už deti zvládajú mnohokrát len tým, že vo svojej blízkosti majú ďalšie deti.
